Kniha Ja parkáč - Socík bol šialená jazda - Trh knih - online antikvariát
Moje hodnocení
Zatím nikdo nehodnotil
jazyk slovensky
rok vydání 2023
vydání 1
Zobrazit více
nakladatel Marenčin PT
stran 256
ISBN 978-80-569-0828-0 vázaná s laminovaným potahem

Prodám tuto knihu

Tuto knihu nikdo nenabízí

Nabízení knih k prodeji je dostupné pouze registrovaným uživatelům s ověřeným číslem mobilního telefonu. Zaregistrovat


Sháním tuto knihu

Knihu zatím nikdo neshání

Sháním tuto knihu

Jakmile knihu někdo nabídne, dáme vám vědět.

Pokud sháníte více knih, doporučujeme se nejdříve zaregistrovat. Je to zdarma.

(reklama)

Popis knihy

Vlado vymyslel Triangel, pesničkovú reláciu, ktorá v osemdesiatom druhom bola ako zjavenie a Ďuro, režisér, ktorý vyrobil všetky tie skvelé pesničkové klipy pre Luciu, Tublatanku, Všechno na Mars od Dalibora Jandu alebo Mullerovu pecku Prečo vy, ľudia dvadsiateho storočia, máte vždy zachmúrené obočia... – Do piče, – nadával opitý režisér Ďuro Takáč nad decákom borovičky – si ma zavolajú tí kokoti komunistickí na koberec a hovoria, súdruh režisér, prečo nepoviete súdruhovi Mullerovi, že ľudia u nás v Československej socialistickej republike nie sú vždy zachmurení. Nech zaspieva, že občas majú zachmurené obočia – to je oveľa lepšie, nie? Takáč, jedovitý chlapec z Gemera, s veľmi zlými opicami, tresol do stola, chytil ma pod krk namiesto súdruha, a zreval: – Tak im hovorím, súdruzi, kokot téš neni občas kokot, ale furt kokot! Je tak? – Je, – povedal som uškrteným hlasom. – Tak vidíš, – povedal Ďuro a zahodil ma do prepraviek s vínom, kde som pre istotu zostal ležať. – Nehaj Čecha, do piči, – zastal sa ma vysokánsky chalan v kabáte z medvedej kože, menom Titus. Bol krmič v ZOO, čundrák, a po pätnástich rumoch skvelý spevák českej country. V ten deň, kedy sa riešil Mullerov klip, sa vzadu vo výčape varili medvedie laby, fakt nekecám. Za všetko, čo som nevidel z civilizovaného sveta, ďakujem komunistickej strane a jej úžasnému vynálezu železná opona. Zároveň jej ďakujem, že mi umožnila aspoň dostať sa do Ruska, zeme, kde včera zožrali to, čo mali na zajtra, zeme obrovských obchodných domov GUM, kde ľudia sedeli v hajzloch bez dverí, srali, rozprávali sa a pili vodku. Najviac som sa čudoval, čo serú, keď nič nebolo. Nikde nebolo nič! Ani hovno.

Recenze

Přidejte svou recenzi a pomozte dalším čtenářům

Tuto knihu zatím nikdo nekomentoval.

Pro přidávání komentářů se prosím přihlašte.

Nahlásit chybu u této knihy

Nahlásit chybu u této knihy


Antikvariát Restorio

Restorio banner

(reklama)

(reklama)